ako som sa dostal do Valdic

Kategorie: Kauzy

Ako som sa dostal do Valdic, keby niekto nevedel, tak je to väzenské zariadenie v Českej republike. Miesto na „prevýchovu“ odsúdených za spáchané, ale aj „nespáchané“ trestné činy. (T. č.veznice Mírov a 9. decembra to bude 5 rokov vo väzení za niečo, čo som nespáchal)

Tak od začiatku…..
Na začiatku roku 2012 ma požiadal J. Zahradníček (ďalej len „J. Z.) o to, či by som nezistil, čo by stáli doklady, teda na novú identitu, keď sa ma spýtal či nemám v Čechách nejakých známych. Tak som sa v tejto veci obrátil na P. Broučka. Ten mi povedal, že to pôjde, ale suma, ktorú uviedol sa J. Z. nepozdávala a odmlčal sa. Asi hľadal niečo iné lacnejšie, napriek tomu, že sa vystatoval, že má dosť peňazí. Akým spôsobom sa dostával k peniazom, to vážne netuším, ani mi o tom nikdy nevravel. Z dôkazov, s ktorými sa prvostupňový súd vysporiadal úplne opačne ako je realita je jasné, že J. Z. si sám zabezpečil v roku 2012 sumu 30 000 eur aby mohol vycestovať (a nie sa dať zavraždiť), čo bol hlavný dôvod J. Z. Podľa záznamu RŠ OO PZ Jelka z 27.11. 2014 bola v Jelke hľadať J. Z. osoba, ktorá mala okolo 32. rokov, vysoká 175 cm s vyholenou hlavou, ktorá vystúpila z čierneho mercedesu zn. BL iné nevlastný brat Lukáš nevidel. Ja som to určite nebol, pretože som v Jelke nikdy nebol, a ja som ho ani nemal dôvod v roku 2014 hľadať, lebo som vedel, že J. Z. je v Thajsku. Pani Zahradníčkovú a L. Zahradníčka som nikdy nevidel a ani neviem kde bývajú. A to je lož Mareka Zahradníčka, ktorý tvrdil, že som k nim chodil od roku 2003 (tento bol vypočúvaný 17.03. 2016 na Národnej kriminálnej agentúre za prítomnosti troch českých policajtov vrátane Kpt. L. Grepla). Vtedy som mal 17 rokov a chodil som na gymnázium a na brigády, aby som si prilepšil k vreckovému. Rovnako klamal aj o tom, že som sa mu vyhrážal a musel pestovať marihuanu. Ja som bol len polovičný vlastník nehnuteľnosti, ktorú sme mu predali až v roku 2011. A tu opäť zavádzajúce zhodnotenie KS, kde ma spájajú s touto nelegálnou činnosťou, pritom o tom niet žiadneho dôkazu a neprebehlo žiadne vyšetrovanie ani nebolo začaté trestné stíhanie. Sám M. Zahradníček túto činnosť popisuje ako prácu s bratmi K. a mňa od predaja domu 2011 ani nevidel, iba možno vo firme keď prišiel za mojim firemným partnerom. Toľko k Zahradníčkovi.

Od samého začiatku, to znamená ešte v Bratislave, keď ma vzali pred domom kukláči a previedli na výsluch ( 11.12.2015) vyžiadanej osoby na základe kópie ( nie originálu) európskeho zatýkacieho rozkazu, som jednoznačne uviedol, že z osôb uvedených v zatýkacom rozkaze poznám len P. Broučka a nikdy som si u neho neobjednal žiadnu vraždu a nepožiadal o zabezpečenie takého trestného činu a v plnom rozsahu sa cítim nevinný. Toto všetko sa udialo za prítomnosti mojej a sudkyne JUDr. Zuzany Molnárovej, asistentky Viery Habovej, zástupcu KP BA JUDr. Alexandry Oleárovej a môjho obhajcu JUDr. Alexandra Fila.
Do Českej republiky som sa nechal vydať dobrovoľne s tým, že budem nápomocný pri vyšetrovaní. Hovoril som pred Väzobným súdom, že ide o diskreditáciu mojej osoby v dôkaznej núdzi OČTK, diskreditáciu rodiny. To som nevedel, že sa všetko otočí proti mne. Od prevozu do Českej republiky ma vyšetrovatelia presviedčali, že neuvidím svojho syna až keď bude mať 18 rokov, a to ešte asi nemali prečítané vyjadrenie z výsluchu v Bratislave. Vyšetrovacími metódami, ktoré sa značne podobali tým z krimi filmov, ktoré pohlcujú značnú programovú časť televízneho vysielania, chceli po mne ďalšie osoby, ktoré sa údajne mali na tomto trestnom prípade zúčastniť. Nuž a keď som o tom nevedel, tak som ani nemohol nikoho uvádzať. Že som nevypovedal, nuž po mojom príchode do ČR som zistil, že som bol vohnaný do klietky, ktorú niekto zostrojil. Podľa odôvodnenia rozsudku KS dôveryhodné boli len výpovede J. Andresa napriek tomu, že z úradného záznamu z 15.10. 2015 je zrejmé, že vraždu J. Z. chcel najskôr hodiť na Jiŕího Voboru, a neprizeralo sa ani napr. na také výpovede zo záznamov rozhovorov, výpovede v rámci pojednávania ako aj iných dôkazov alebo „nie dôkazov“, ktoré neboli vykonané ako
• „…že v Brne sa P. Brouček bavil s tím Slovákem, který nebyl ten co to přímo objednával, ale jeho strejda je mafiánsky šéf na Slovensku…“ (O tejto osobe sa nezisťovalo nič prečo),
• …že prečo pýtal Andres peniaze za to, že robí J. Z. problémy v Thajsku a to dva roky po tom, čo bol zavraždený ….
• …..že sa za dôveryhodnú osobu považoval Andres, napriek tomu, že on nemal čistý register trestov….a ja som v SR čistý, bezúhonný ( od 15. rokov som popri škole chodil na brigády najskôr v sklade, v Mc. Donalde, v knižnici, pomáhal som zdravotne postihnutému chalanovi)….
• ….že psychologický posudok bol voči mojej osobe vypracovaný po dosť krátkom časovom vyšetrení, so záverom, že keď budem odsúdený tak som…..to znamená, že keby som nebol odsúdený, tak by som nebol….
• ….že sa nezisťovali moje finančné pomery ( napr. kde by som zobral tie peniaze?), napriek tomu, že bol záznam o tom, že sumu 30 000 eur mal zavraždený (a ten si neobjednával vraždu)…
• …..že do času, kým pri opoznávaní nebol Andres upozornený pod akým číslom som zaradený, ma opisoval rôzne,…. nie podľa skutočnosti (nikdy predtým som sa s ním nestretol) a naviac to nebolo za účasti štátneho zástupcu….
• ….že na pojednávaní sa do zápisnice dostávali moje vyjadrenia iné, ako som ich na pojednávaní uvádzal….
• …..že na každom stupni bola účasť nového štátneho zástupcu…..
• ……že na I. aj odvolacom konaní sedeli v pojednávacej miestnosti vyšetrovatelia…..

V súčasnosti čakám na výsledok Ústavného súdu vo veci Ústavnej sťažnosti, ktorou sme napadli právoplatné rozhodnutie o nepovolení obnovy konania. Ústavnú sťažnosť opierame o porušenie základných práv a slobôd ustanovených v Listine základných práv a slobôd konkrétne čl. 36 ods. 1, čím súdne rozhodnutia o nepovolení obnovy konania boli vydané v rozpore so základným právom domáhať sa stanoveným postupom svojho práva u nezávislého súdu. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania síce podľa súčasne platného trestného poriadku patrí do pôsobnosti tých istý orgánov činných v trestnom konaní, ktoré rozhodovali v riadnom konaní, preto výsledok nebolo možné očakávať iný, s akým sme sa mali možnosť stretnúť. V „priamom prenose“ na Krajskom súde v Prahe rozhodoval sudca, ktorý svojim konaním a vedením pojednávania jednoznačne smeroval k tomu, že svoje pôvodné rozhodnutie v žiadnom prípade meniť nebude. Tomu zodpovedal postup Krajského súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania v rozpore s ustanovením § 278 trestného poriadku, keď hodnotil novo navrhované skutočnosti a dôkazy nad rámec konania Novo navrhované dôkazy prevádzal a hodnotil čisto v môj neprospech, čím došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo. Rovnako tomu bola aj na Vrchnom súde.
Mgr. Matej Buchel

Sdílej

POŽADUJEME PRÁVO A SPRAVEDLNOST NÁPRAVU STÁTNÍHO ZASTUPITELSTVÍ ODVOLÁNÍ NSZ PAVLA ZEMANA

Sdílejte tento příspěvek s vašimi přáteli. #ManifestIAV